História hasičskej techniky

Na počiatku všetkého bola okolo roku 250 pred naším letopočtom Heronova striekačka. Heron bol žiakom Ctesibia z Alexandrie, ktorý je považovaný za vynálezcu piestového čerpadla. Piestové čerpadlo sa stalo základom hasičskej ručnej striekačky. Podľa dostupných zdrojov je vynálezcom prvej vozovej striekačky pravdepodobne Antoním Platner z Augšpurku (prvá polovica 16. storočia).

Až v roku 1673 bola v Amsterdame predstavená prvá striekačka vybavená hadicami (prvé hadice boli zošité z kože). Hadice šité z plachtoviny vynašiel v roku 1690 Holanďan James van der Heiden. Naproti tomu ohybnú saciu hadicu, ktorá bola kožená, vynašiel už v roku 1724 Leopold z Klanic. Prvé gumové sacie hadice sa začali vyrábať v roku 1850.
V roku 1689 po prvýkrat použil odstredivé čerpadlo francúzsky vynálezca Denis Papin. Skutočný technický rozvoj v oblasti požiarnej techniky urýchlilo až vytváranie profesionálnych hasičských jednotiek. Na začiatku 18. storočia bol založený zrejme prvý profesionálny hasičský zbor v Paríži.
História požiarnej výškovej techniky môže začať rokom 1761, keď nemecký zámočník Birner z Mníchova vyprojektoval prvý výsuvný rebrík na svete.

Neskôr v roku 1792 vyriešil i jeho západkový mechanizmus, brániaci samovoľnému zasúvaniu. Francúzsky vynálezca Regnier v roku 1802 vynašiel prvý mobilný otočný rebrík. Prvý mobilný rebrík umiestnený na konskom povoze, zostrojil v roku 1808 nemecký zámočník z Lienzingenu Andréas Scheck. Iný Nemec, stolársky majster Kohler z Magdeburgu, v roku 1848 vyrobil pre berlínskych hasičov výsuvný päťdielny rebrík dlhý 18 metrov.
Francúzsky technik Eduard Roesky vyrobil šesťdielny vysúvací rebrík po prvý krát vybavený hydraulickým vysúvaním rebríkových častí už v roku 1886. Medzi najvýznamnejších výrobcov automobilových rebríkov v súčasnosti patrí nemecká firma Magirus, ktorá vyrobila svoj pravdepodobne prvý automobilový rebrík už v roku 1906. Výrobou požiarnych rebríkov sa však táto firma zaoberala už od roku 1872, keď niesla názov C.D.Magirus.
V roku 1906 predstavila firma Minimax prvý penový hasiaci prístroj na svete. Pena vznikala v prístroji chemickou reakciou. Cisternové automobilové striekačky majú svoj skutočný pôvod v kropiacich automobiloch. Preto je vhodné pripomenúť, že zrejme prvé kropiace vozy sa objavili v amerických uliciach už v roku 1815. Prvú parnú požiarnu striekačku zostrojili v roku 1829 anglický továrnik z Londýna John Braithwaite spolu s americkým inžinierom švédskeho pôvodu Johnom Ericssonom. Striekačka s výkonom 7,5 kW s prietokom 675 litrov za minútu, bola vyrobená v štyroch kusoch a v roku 1833 sa od jej výroby pre nezáujem ustúpilo.
V roku 1841 Američan Paul Rapsey Hodge zostrojil samohybnú striekačku. Iný Američan, A.B. Latta predstavil svoju parnú samohybnú striekačku v roku 1854. Prvú požiarnu striekačku s benzínovým motorom prestavil Gotlieb Daimler v roku 1888, použil pritom motor vlastnej konštrukcie. V roku 1908 vyrobil svoju prvú motorovú striekačku s benzínovým motorom významný automobilový konštruktér českej automobilky NW (teraz Tatra) Ing. Ledwinka. V tom istom roku táto automobilka zahájila výrobu i požiarnych automobilov s označením NWK. Pražskí hasiči dostali prvé 4 požiarne automobily značky Praga už v roku 1911, no napriek tomu posledný konský poťah vyradili z prevádzky až o 15 rokov neskôr, v roku 1926. Celkom prvú požiarnu techniku na Československom území začala hromadne vyrábať rodinná firma Smekal založená v roku 1797. Spočiatku, od roku 1820, sa jednalo o výrobu ľahkých slamených vedier na hasenie požiarov, neskôr bola zavedená výroba barlových striekačiek. Stredoveké protipožiarne predpisy nariaďovali vybavovať každé ľudské obydlie určitým počtom vedier pre prípad vzniku požiaru. Svoju prvú parnú striekačku vyprojektovala firma R.A. Smekal v roku 1884 a v roku 1891 predstavila prvý typ parnej hasičskej striekačky.


Vývoj požiarnych automobilov vždy reagoval na meniace sa požiadavky požiarnej taktiky. Pružne sa prispôsoboval napríklad požiadavkám na používanie nových hasiacich látok. Ako napríklad po roku 1931, keď bol po prvý krát širokej odbornej verejnosti predstavený nový typ hasiva. Išlo vo svojej dobe o určitý prelom, tým hasivom bola tzv. vzdušná pena, neskôr hodnotená ako mechanická. Tradícia výroby požiarnych automobilov u nás siaha až na začiatok 20. storočia a kopíruje veľa krát veľmi slávne, inokedy len priemerné obdobia výroby automobilov u nás. Po celé toto storočie ponúkali výrobcovia požiarnu techniku na dobrej technickej i taktickej úrovni. Pripomeňme si napríklad požiarny automobil z povojnovej Československej hromadnej produkcie. Populárny požiarny automobily na podvozkoch PRAGA RN striedala generáciu automobilov TATRA 805, neskôr prišli terénne podvozky PRAGA V3S, TATRA 138 a 148, ŠKODA 706 s predným pohonom môžeme stále vidieť u jednotiek požiarnej ochrany. Nesmieme zabudnúť na masovo vyrábaný dopravný automobil na podvozku AVIA 30 a 31.

Súčasná produkcia požiarnych automobilov sa opiera o ponuku domácich podvozkov TATRA 815 či LIAZ (teraz opäť pod značkou ŠKODA) a stále viac sa presadzujúcich terénnych podvozkov PRAGA. Dnešná výroba, ktorá nadväzuje na bohatú tradíciu a v prevažnej miere sa zaoberá výrobou cisternových automobilových striekačiek.